Santoša – spokojnosť.
Joga je oveľa viac ako iba cvičenie. Naučiť sa integrovať celú prax „na podložke a mimo nej“ zahŕňa aj poznanie a žitie v súlade s piatimi princípmi Jama a Nijama. Sú to akýsi sprievodcovia jogou v spoločenskej a osobnej etike, v našom každodennom živote. Nie sú prikázaniami, ktoré treba dodržiavať, pretože sa bojíme, čo sa stane, ak ich dodržiavať nebudeme. Naopak, považujem ich za praktické spôsoby, ako žiť život, aby sme denne, nielen na okamih, mali prístup k vnútornému mieru, blaženosti a láske. Možno aj to je to, čo v joge nazývame realizáciou a osvietením v tomto živote.
Santoša – spokojnosť
Santoša (spokojnosť) je Nijama, vnútorná disciplína. Znamená to byť šťastný bez ohľadu na to, čo človek má alebo nemá. Užiť si život v prítomnom okamihu bez toho, aby sme túžili po niečom ďalšom. Santoša je aj vnútorný postoj, ktorý si musíme osvojiť, ak máme zmeniť spôsob života vo vzťahu k Zemi a k ekológii. Santoša znamená vlastnú spokojnosť a pocit vnútorného naplnenia. Je to jedna z najťažšie praktikovaných Nijám. Byť šťastný bez ohľadu na to, kým sme, kde sme a čo máme. Santoša púšťa túžby.
Nespokojnosť znamená, že sme stále nešťastní bez ohľadu na to, čo robíme. Nič a nikdy nie je dosť. Sme nespokojní so situáciami, vecami, udalosťami, so sebou, s ostatnými ľuďmi, spoločnosťou alebo so svetom. Existuje ruské príslovie: „Dobre je všade, kde nie som…“. Myseľ je nespokojná práve kvôli chamtivosti, želaniam a túžbam. V Indii môžete vidieť na ulici žobráka, ktorý je hladný a chorý, ale jeho postoj je: „Toto je pre mňa dnes Vyšší (Boží) plán, nemal som žiadne jedlo. Dúfam, že zajtra bude iný.“ Uspokojenie však nie je strata zdravej ambície, ktorá poháňa v raste vpred a je pozitívnou motiváciou. Niekedy je však osud taký nepriaznivý, že sebaviac sa nažíme, šťastie nie je na našej strane. Vtedy sa ukáže, ako sme zdtatní v praktikovaní spokojnosti.
Ak môžete byť tam, kde ste, a prijať veci také, aké sú — v tom osobnom prispôsobení sa prostrediu, podmienkam, stavom, rôznym formám správania, postojom a konaniam — prežívate hlboký pocit spokojnosti. Je to prijatie života takého, aký je. …a nám sa možno pri pohľade na takéto obrázky (Obr.: Mumbai, India) môže zdať až neuveriteľné a neuskutočniteľné, že sa to aj v podmienkach chudoby, biedy a utrpenia dá.
Santoša – spokojnosť | denná prax:
Nesúďte vonkajšie okolnosti. Nesťažujte sa. Cvičte Santošu v každodennej interakcii (karma joga).
Výsledok:
Mier a šťastie.
Ako VY pestujete denne spokojnosť?
Niekoľko Vašich osobných odkazov na tému Santoša — spokojnosť
Patrícia Š.
„Spokojnosť si uvedomujem, keď som v prírode, či už na prechádzke alebo na túre. Nejde ani tak o spokojnosť s vykonávaním fyzickej aktivity, napríklad v zmysle zdolávania nadmorskej výšky. Ide skôr o maličkosť — spokojnosť cítim pri sedení na lúke, pri dotyku slnečných lúčov na tvári, pri počúvaní zvukov prírody a pozorovaní toho života tam. Ten pokoj a krása kolobehu života prírody ma skutočne napĺňa pocitom spokojnosti a šťastia. Svet je tam v prírode jednoducho akýsi krajší, pokojnejší “.
~
Ivana G.
„Keďže som lekárka, snažím sa každý deň liečiť deti a byť milá na nich a rodičov. Snažiím sa ich dobre liečiť a povzbudzovať ich. Nie vždy je to ľahké, ale vždy, keď sa mi to podarí, sa veľmi teším… v tom je moja najväčšia spokojnosť, keď pomáham druhým ľudom… vtedy mám pocit, že to má zmysel tu byť a že je to v súlade s mojim vnútrom…“
~
Dušana P.
„ Santoša je súčasťou mojej každodennej rutiny. Intenzívnejšie som sa tomu začala venovať pred dvoma rokmi, keď som vážne ochorela a v rámci skupinovej terapie nám psychologička radila okrem iného zapisovať si každý deň do denníka 5 až 10 veci, za ktoré sme vďační. To samotné zapisovanie ma neoslovilo, ale keďže som sa vtedy vrátila k joge, skôr som inklinovala k tomu, zaradiť spokojnosť a vďačnosť do záveru mojej jogovej rutiny, a tak je tomu dodnes. Keď idem na lekciu jogy, vždy sa snažím nájsť si chvíľku, keď si v duchu pomenujem veci, s ktorými som momentálne spokojná, za ktoré som vďačná.
Väčšinou to ale nie je tak, že si poviem — tak, a o druhej idem praktikovať Santošu, — skôr to beriem ako celkový postoj, nastavenie mysle — som spokojná s tým, čo mám a som za to vďačná. O to, čo mám (nie len to materiálne, ale aj duchovné), sa starám, užívam si to a kultivujem to. Niekedy nevedomky a niekedy úplne vedome sa snažím zvrátiť tok myšlienok a upriamiť pozornosť na konkrétny moment, napr. pri raňajkách sa sústreďujem na jedlo a nenechám sa rozptýliť inými činnosťami. Viac si uvedomujem prítomnosť, prostredie, v ktorom som, ľudí, s ktorými som. Pri ásanach som spokojná s tým, čo moje telo dokáže, neporovnávam sa s ostatnými a ani sa netlačím do niečoho, na čo ešte nie som pripravená“.
~
Lívia Ch.
„Keď je človek nespokojný, musí si pripomenúť všetko čo mu život dal, že má zdravie, že má prácu, že má zdravé a šťastné deti, že má rodinu a priateľov. Pre mňa osobne prináša pocit spokojnosti aj to, že vidím spokojnosť u ľudí, ktorých mám rada. Niekedy postačí aj spokojnosť mojej mačky.“
~
Júlia R.
“Tých mojich dôvodov na spokojnosť je neúrekom. Vzácne každodenné drobnosti. Spokojnosť moje vnútro označuje častejšie ako vďačnosť. Vďačnosť za čas strávený s blízkymi, spoločné ráno, spoločný pokrm a keď sa ešte podarí a chutí im, radosť je o to väčšia. Úsmev, dobré slovo, myšlienka, skutok, možnosť vypočuť priateľa, možnosť byť vypočutý, príležitosť pomôcť druhým, sebe…. slnečný deň, vôňa dažďa, prvé vločky…. čokoľvek, tých krás je vôkol nás toľko, našťastie“.
~
Mária B.
„ Moju spokojnosť v obyčajný deň zažívam, keď si rannú kávu môžem dať spoločne s usmiatym partnerom, keď pri odchode do práce/ z práce pocítim ten prvý závan čerstvého vzduchu, keď v práci vidím po chodbe behať spokojné bezstarostné deti a samozrejme, vo všetky tie dni, ktoré trávime v prírode, nás spoločne napĺňajú šťastím a spokojnosťou — krásne výhľady, spev lesa, radosť z pohybu…“
~
Anna H.
Môj úsmev, radosť, dobra nálada odzrkadľuje “spokojnosť” mojej duše. Starám a chránim si ju denne – na úrovni rituálov a spontánnosti. Každé ráno si vychutnám šálku kávy v mojej zimnej záhrade a s východom slnka poďakujem za všetko, čo mám: zdravie, rodinu, prácu, priateľov… je to moment, kedy si veľmi intenzívne uvedomujem svoj život a to, čo mi prináša radosť. Tento pocit ma naštartuje do nového dňa, a potom nasledujú spontánne gestá — objatie a bozk mojej dcére, telefonát rodičom, priateľom, pri nakúpe si zobrať kvety do vázy, prechádzka v prírode alebo si vychutnať teplo slnečných lúčov…..to všetko, kedy mam pocit, že tieto “maličkosti” mi zohrejú srdce. V živote sa riadim mottom “DDS” = denne dobrý skutok….asi ani nemusím opísať pocit šťastia, keď sa to jednoducho podarí.”
~
Marianna M.
“Ako som si “vypracovala” (s)pokojnosť… Keď ste totiž zisťovali, či by bol záujem o živé hodiny – Live stream, vyjadrila som sa jednoznačne za, ale že ja to využívať nebudem, lebo nemám doma kľud. Časom som si zvykla, pravidelne si ukradnem čas na cvičenie bez ohľadu na to, čo sa okolo mňa deje. Väčšinou sa mi darí sa “predýchať” do seba , a potom ten kľud prenášať aj na ostatných. A cvičenie rozhodne prospieva k spokojnosti všetkých, ktorí teraz musíme byť spolu.”
~
Beata F.
Tieto lekcie (pozn. autorky: videolekcie) mi pomáhajú nadobúdať vnútornú rovnováhu a uspokojenie. Ďalším povzbudením sú každodenné modlitby a sledovanie online omší najmä z nášho saleziánskeho strediska. Paradoxne, podľa niekoho je toto s jogou nezlučiteľné, ja si to nemyslím.
~
Marcela K.
“Spokojnosť v mojom živote znamená vnútorné naplnenie, vnútornú harmóniu sama so sebou. Je to cesta sebalásky, pokory, prijatia… Keď dokážem slobodne s najväčšou láskou a pokojom vyjadriť svoj pocit, seba samú — to je moja spokojnosť. Vydala som sa na cestu jógy, som na úplnom začiatku a viem, že to je cesta na celý život a som za to nesmierne vďačná!”
Ďakujem srdečne všetkým, ktorí sa zapojili do zdieľania svojich pocitov. Vybrali sme iba niekoľko odkazov, ale všetky Vaše maily sme s rešpektom a úctou prečítali, odpovedali na ne a uchovali. Sú nesmierne inšpiratívne pre nás, pre ostatných. Ďakujeme Vám. :-).
Daniela Lászlová, TVOJA JOGA nielen YOGA
