Občas nastane v živote situácia, niekedy možno aj nie celkom príjemná, a vy si poviete:„Asi to tak má byť.“ Skutočnosť, že vo vesmíre nie je žiadna nehoda, že všetko je také, ako má byť, je ústredným motívom východného svetonázoru. Aj fakt, že píšem tieto riadky a vy ich čítate, nie je náhoda. Každý z nás sme na svojej ceste a spoločne sa točíme vo veľkej súhre vesmírnych udalostí.
Dharma- životná úloha
Podstatou dharmy je, že všetci máme v živote nejakú úlohu. Dharma je element východnej filozofie, súčasť náboženstva hinduizmu, budhizmu, janizmu, shikhizmu. (Možno aj preto sú, národy vedené v duchu tejto filozofie, viac spokojné a šťastné ako zvyšok západného sveta.)
Väčšina každodenných problémov, ktoré prežívame, pochádza z nedostatočného porozumenia otázky kto sme? a prečo sme tu? Pochopenie a prijatie dharmy je cesta von. Nasledovaním dharmy kultivujeme myseľ, objavíme v živote radosť a vnesieme ju aj do života iných.
Takže čo je tá tajuplná Dharma? Existuje naozaj spôsob, ako ju dekódovať pre modernú potrebu?
Čo je dharma?
Dharma má širšie poňatie s viacerými vysvetleniami. Dá sa preložiť ako prirodzený zákon či vesmírny poriadok. Je to akási morálna sila, ktorá drží svet pohromade. Udržuje spoločnosť v tikajúcom pohybe.
Dharma sa zachováva prostredníctvom životnej úlohy (osobnej povinnosti). Všetci máme v živote nejakú úlohu. Každý ovplýva darom, talentom, či schopnosťou, ktorá ho na jednej straňe napĺňa a zároveň slúži ostatným.
Osobnou povinnosťou – ale aj istým cieľom naplnenéo života, je nájsť svoju úlohu, ktorá bude prinášať radosť v rovine individuálnej i kolektívnej: sebarealizácia a zároveň prospech pre spoločnosť ako celok.
Tápanie a nevedomosť
Nie každý pozná svoju životnú úlohu, a tak vzniká disharmónia. Kumuluje sa vnútorná nespokojnosť, nesúlad, nenaplnenie. Mnohé problémy pramenia z toho, že väčšina ľudí nenasleduje svoju dharmu, pretože ju nepozná.
Veľakrát sme v životnej pozícii, ktorá nám nesedí. Následne nie sme spokojní ani my, ani naše okolie. Zastávame úlohy, ktoré nám vybrali rodičia (lebo vždy chceli, aby ich syn bol lekár). Zhosťujeme sa úlohy, ktorú nám predurčili učitelia. Nepočúvame svoje ja, naopak nechávame sa ovplyvniť tlakom z okolia. Potom sa napríklad mylne domnievame sa, že iba štúdiom práva, medzinárodných vzťahov alebo ekonómie, budeme úspešní a bohatí. Možno nebudeme ani to a už vôbec nebudeme spokojní, pokiaľ to nie je naša skutočná cesta.
Ak nepoznáme našu dharmu, nemôžeme ju nasledovať. Do pozície, ktorá nám neprislúcha nás mylne nasmeruje spoločenská norma, potreba vyhovieť iným, zvyky a tiež reklama. Všetko, čo nám diktuje a podsúva obraz, akí by sme mali byť. Môže nás to nútiť pretvárke a falošnosti a v konečnom dôsledku nás odvádza od našej podstaty, od nájdenia vlastnej dharmy.
Cieľ dharmy
Cieľom dharmy je umožniť každému na svete, aby sa vyvíjal na plný potenciál.
Životná úloha sa pritom neobmedzuje iba na zamestnanie či rolu v rámci rodiny. Je to o tom, ako my – jedinečné ľudské bytosti zapasujeme do geniálneho orchestra tohto sveta a ako spoločne tvoríme symfóniu. Keď hráme na svoj nástroj najlepšie ako vieme, vytvárame úžasnú súhru, harmóniu a vibráciu. Spolu zahráme najčarovnejšiu melódiu na svete. Ak žijeme v strachu a v obmedzeniach, nedokážeme naplno využiť svoj potenciál. Popierame svet svojím jedinečným darom. Naopak, ak životnú cestu riadi naše ego, aj tie naše najlepšie danosti sa stávajú nevyužité a neprospešné pre druhých, pre spoločnosť. Cieľom dharmy je umožniť každému na svete, aby sa vyvíjal na plný potenciál.
Dharma podľa Deepaka Chopra
Podľa Deepaka Chopra má zákon dharmy 3 zložky.
- Prvou zložkou je fakt, že každý z nás je tu preto, aby objavil svoje pravé- vyššie ja. Naslúchanie, morálny aspekt, vnútorná práca či duchovný tréning ako meditácia je spôsob, ako objaviť svoje pravé ja. Potlačenie ega a šumu okolia uľahčuje jeho objavenie.
- Druhou zložkou zákona dharmy je schopnosť vyjadriť svoj jedinečný talent. Prinajmenšom existuje aspoň jedna jedna vec, ktorú dokážete robiť dokonale. Ak ju v sebe objavíte a budete ju vykonávať, stratíte pojem o čase.
- Treťou zložkou je služba ľudstvu. Ak objavíte svoj dar, talent, svoju cestu, nepýtajte sa „Čo z toho budem mať? ale položte si otázku: ,,Ako môžem pomôcť?“. Ako môžem pomôcť je otázka vášho nezištného vyššieho ja, zatiaľ čo posunutím otázky do roviny zištnosti, je znakom dialógu vlastného ega.
Dharma a univerzálonosť
Dharma je slovo s mnohými prekladmi, vrátane pravdy, učenia a cesty. Je to podobné ako Tóra v hebrejčine, Logos v kresťanstve a Tao v taoizme.
Verím, že podstata dharmy je nadčasová, aktuálna pre všetkých bez rozdielu národnosti, náboženstva, životnej filozofie. Je to životná pravda, ktorú spoznáme aj bez štúdia Bhagavadgíty (najvýznamnejšia kniha hinduizmu, obsahujúca všetky hlavné filozofické tradície).
Zmysel života
Viktor Frankl (rakúsky psychiater a neurológ, 1905-1997) hovoril o hľadaní zmyslu života. Filozofická otázka kto som, kladená Nietzschem v 19. storočí, ho priviedla až k novému psychoterapeutickému smeru Logoterapii.
Hľadanie zmyslu života je podľa Frankla hlavnou zodpovednosťou každého človeka. Zmysel v živote nemožno nikomu určiť alebo vnútiť. Je v živote prítomný, treba ho iba objaviť. Nejde len o sebarealizáciu, ale aj o pocit užitočnosti a radosti. Ak napríklad niekto umelecky tvorí, hoci aj dokonale a s nevýslovným talentom, ale iba kvôli peniazom, bez radosti a bez akejkoľvek snahy povedať niečo ostatným, stratil zmysel. Ak sa niekto venuje opatere ale bez záujmu o druhého a bez súcitu, ak pracuje v službách, v poradenstve ale iba rutinne a pre zárobok, nemusia byť tieto činnosti zmysluplné pre človeka na jednej i druhej strane vzťahu.
Frankl reprezentuje jemné skĺbenie filozofie a psychológie. Ešte v 20.- 30. rokoch minulého storočia sformoval nový smer analýzy – logoterapiu. Jeho práca bola prerušená deportáciou do koncentračného tábora, kde strávil zvyšok vojnových rokov. Žiaľ, i na svojom tragickom osude si za pochodu overoval vlastné teórie. Práve na základe osobných skúseností z koncentračného tábora, tvrdil, že v človeku zostáva aj napriek veľmi extrémnym podmienkam stále priestor slobody. To, čo mu nemožno nikdy vziať, je jeho duchovná sloboda, ktorá dáva zmysel jeho životu.
Dnes je logoterapia uznávaný smer psychoterapie. Je to terapia nielen pre chorých ľudí, ale aj pre tých, ktorí sa nachádzajú sa v stave existenčnej núdze. Trpia osobnou stratou orientácie, krízou vo vlastnom živote ústiacou do beznádeje, úzkosti a depresie. Viktor Frankl bol presvedčený, že ľudský život v sebe vždy nesie možnosť zmysluplného naplnenia a radosti, aj za ťažkých a tragických podmienok života. Cez zážitok, tvorenie, pocit užitočnosti sa človek realizuje, napĺňa svoju duchovnú podstatu a získava späť svoj zmysel života.
Dharma a zmysel života – analógia
Nie je vám to trochu povedomé? Náhodná podobnosť a paralela životnej úlohy a zmyslu života. Možno by filozof so mnou otvoril vážnu diskusiu. Ja však vidím v oboch smeroch, ktoré od seba vznikli rozdielom tisícov rokov, veľa súvislostí.
Takže sa vrátim späť a opýtam sa, čo je tá tajuplná Dharma? Existuje naozaj spôsob, ako ju dekódovať pre modernú potrebu?
Odpoveď znie: Určite áno! Niekto si dokáže svoju cestu nájsť sám načúvaním svojho vyššieho ja, bdelým pozorovaním, všímavosťou, či meditáciou. Iného pomôže na cestu nasmerovať „duchovný sprievodca“ – kouč, priateľ, terapeut, učiteľ. Nie však vnútením smeru, ale iba jemnou navigáciou a ukázaním možností. Všetko ostatné je individuálna vnútorná práca.
Ako viete, že ste našli svoju dharmu?
Položte si otázku: „Čo by ste robili, ak by peniaze a čas neboli pre vás v živote problém?“ Ak aspoň niečo z toho už robíte, zabúdate pri tom na čas a všetko ostatné, žijete v dharme. Našli ste svoju životnú úlohu a radosť zo života. Pár percent rutiny a nevyhnutných neobľúbených činností je vždy nutných :-).
Ani samotné peniaze a čas vám nikdy nezaručia životné šťastie. Práve ekonomicky najsilnejšie krajiny žijúce v mieri, dostatku a blahu, majú zaplnené čakárne psychologických poradcov a zmietajú sa v kríze vlastnej identity. Peniaze sú len prostriedok a čas je relatívna veličina, ktorá pre niekoho plynie rýchle pre iného pomaly. Hľadajte záblkesky radosti a uvedomte si silu prítomného okamihu. Nech sa vám tieto riadky stanú inšpiráciou pri hladaní svojej dharmy a zmyslu života.Veľa spokojnosti, vyrovnanosti, radosti a duševného zdravia prajem všetkým!
Namasté.
Daniela Lászlová, TVOJA JOGA nielen YOGA
Inšpiratívne pramene:
- Deepak Chopra, 7 duchovných zákonov úspechu, EASTONE BOOKS, 1994
- Vladimír Miltner, Vznik a vývoj budhizmu, Vyšehrad, 2001
- Viktor E. Frankl, Napriek všetkému povedať životu áno, Slovenský spisovateľ, 1998
- Viktor E. Frankl, Lékařská péče o duši, Cesta, 2006
- Inštitút psychoterapie a socioterapie
