Vzhľadom na našu vrodenú schopnosť premýšľať, sme myšlienkami zahltení. Naša myseľ nám stále podsúva nejaké podnety. Preto sa častejšie objavuje potreba meditovať.

V našej mysli prebieha nekonečný monológ. Nielen, že si prehrávame čo bolo a čo bude, reagujeme prirodzene na všetky veci, čo sa dejú okolo nás. Akcie, udalosti, pocity ale aj vnemy prichádzajúce zmyslami do nášho mozgu. Naša myseľ potrebuje všetko komentovať, vyhodnotiť, analyzovať.

„Monkey mind”

Buddha pomenoval tento stav mysle  „Monkey mind“ – opičia myseľ ( Kapicitta). Veľmi poeticky povedal, že rovnako ako opica, ktorá sa preháňa pomedzi stromy, uchopí jednu vetvu za druhou a nechá ju len aby chytila ďalšiu, tak aj naše myšlienky vznikajú a miznú nepretržite denne aj v noci.  Keď dávame našu pozornosť na príliš veľa vecí naraz, zameriavame sa na to, čo máme ešte urobiť namiesto toho, čo práve robíme.

BuddhaBuddha bol veľmi múdry psychológ :-). Už pred viac ako 2500 rokmi učil o ľudskej mysli, aby sa ľudia mohli lepšie pochopiť a zistiť, že existuje cesta von z utrpenia. Áno, pre niektorých je vlastná hlučná myseľ doslovným utrpením. Sama som neraz zistila nielen na sebe, ale i na viacerých žiakoch, že meditácia je skvelý spôsob, ako zmierniť vnútorné hlasy, pocity strachu, úzkosti, starosti a iné negatívne emócie.

Taktická hra s mysľou

Naše myšlienky nedokážeme zablokovať. Je priam nemožné na nič nemyslieť. To, čo ale urobiť môžeme, je prekabátiť našu myseľ a zvíťaziť nad ňou taktickou hrou.

Pri meditovaní robíme vlastne to, že našu „neposednú“ myseľ niečím zaujmeme. Cielene ju zamestnáme. Dáme jej úlohu:  uvedomenie si a sledovanie dychu. Nádych a výdych. Na pozadí budú (prirodzene) bežať myšlienky a emócie, ale tie neriešime. Necháme ich tak a uvedomujeme si dýchanie. Nepotrebujeme sa úporne sústreďovať. Potrebujeme len pozorovať náš dych. A ak sa nejaká myšlienka pretlači na povrch, necháme ju tak a nebudeme jej venovať väčšiu pozornosť. Zase sa vrátime k nádychu a výdychu. Preto môžeme meditovať hocikedy a hocikde.

Meditácia

Meditácia nemusí byť dlhá.  Dá sa meditovať len pár minút, napríklad, keď pijeme čaj alebo pripravujeme raňajky. Je možné meditovať v sede, v stoji i v chôdzi. Techník je veľa, všetko chce len základný nácvik a pravidelný tréning. Nie je to o ulietavaní do stratosféry, nie je to o vidinách, ani o silnej a vyčerpávajúcej koncentrácii. Meditácia je veľmi osviežujúca a po jej ukončení sa cítite príjemne, voľne a oddýchnuto.

Potreba meditovať

Pre mňa je osobne najúčinnejšia meditácia v sede. Aspoň 20 minút denne, v tú istú hodinu. Časomieru si dokážem sledovať aj sama obyčajnými stopkami s decentným zvukovým signálom na záver. (Po istej dobe praxe sa zapne v tele vnútorný odpočet :-), ako keď ráno vstávate bez budíka). Ticho je vítané, zatemnenie nemusí vyhovovať každému, postačia zavreté oči. Stačí len informovať rodinu, že teraz sa u nás medituje 🙂

Namasté.

Daniela Lászlová –  TVOJA JOGA nielen YOGA

Blog

Menu
error: Content is protected !!