Joga trochu inak

Niekedy v polovici leta ma oslovila skupinka mladých atlétov. Chceli vyskúšať power jogu. Vídavali nás v parku v Banskej Bystrici, nadchli sa a ja som bola úprimne potešená ich záujmom a polichotená chuťou so mnou cvičiť. 

Prvý kontakt

Dohodli sme sa na stretnutí. Doniesla som podložky a začala s nimi pozvoľne. V inštruktorskej praxi som si zvykla na prvé, mierne rozpačité reakcie niektorých frekventantov, keď sa úvodné minúty uvoľňujeme, koncentrujeme smerom do seba a venujeme sa dychovému cvičeniu. Možno je to pre nováčikov iba nepoznané a neodžité, ale prekvapivejšie by predsa bolo začať lekciu jogy rozcvičkou tabata :-). Aj vtedy som si nemohla nevšimnúť jemné úsmevy. A to má power joga veľmi ďaleko od spiritualitou pretkanej hatha jogy. Najmä fyzicky zdatní klienti sa zvyčajne nevedia dočkať „oných“ stojok na rukách a iných pre oko lahodiacich pozícií. Začali sme aj vtedy v parku pozvoľne s pozdravom slnka. Pomaly sme prešli k ďalším plynulým vinyasám, keď sme narazili na slabiny. Po chvíli začali šeriť energiu, vrava a úsmevné komentáre stíchli, ostalo iba zreteľné dýchanie a moje usmernenia. Nedostali sme sa k žiadnym náročnejším asánam. Naozaj na úvod stačilo pár obmien, sérií bojovníkov, výdrž v pozíciách. Šavasánu privítali s potešením. Záverečnej relaxácii  sa poddali  celkom v kľude a v pokoji.

Prekvapenie

„Veľké prekvapenie“ – prvé slová po lekcii, a to inak trénujú dnu i von s činkami, aj bez nich, vytrvalostne, aj silovo. Prekvapila ich komplexnosť jogy. Od sily a flexibility, cez výdrž až po koordináciu a sústredenie sa. Nie je to len strečing a natiahnutie. Je to rozsiahly súbor aktivity, pričom stále zotrvávame v medziach jogy ako fyzického cvičenia. Aj napriek príjemným slovám a ich pocitu uspokojenia sme sa na ďalších lekciách nestretli.  

Individuálna voľba

Joga nemusí vyhovovať všetkým a obzvlášť na prvýkrát. Niekedy nie je v súlade s tým, čo človek chce a očakáva. Existuje tisíc možností, čomu sa venovať. Ak sa ale jeden vzdá preto, že veci nejdú tak ľahko, ako očakával, potom je na čase zmeniť uhol pohľadu. Niekedy k dosiahnutiu cieľa chýba vytrvalosť a vôľa popasovať sa s vlastným egom. Česť výnimkám! Vlastná racionalizácia dôvodov, prečo sa nedá urobiť to, či ono nás brzdí v posúvaní sa smerom vpred.  Čokoľvek robíme, čokoľvek chceme dosiahnuť s trvalejším  výsledkom a úspechom, na všetko je potrebné odhodlanie, investícia času a pravidelná rutina. Prekonanie seba samého, opustenie komfortnej zóny istoty. Nezáleži na tom, o čo usilujeme. Plynulosť cudzieho jazyka, odbehnutie  maratónu, získanie manuálnej zručnosti, zbavenie sa zlozvykov. Všetko chce snahu a vytrvalosť.

Ešte raz: joga nie je ľahká…Joga je cesta.

Indický mních Pataňdžálí bol autorom Jogasútry, historického spisu z obdobia 150- 300 rokov p.n.l. Táto kniha je návodom, ako dôjsť do stavu jogy po osem pilierovej ceste. Je to základ kráľovskej jogy, inak povedané radža jogy.

Joga je cesta – 8 stupňov jogy

Osem bodov v podstate manifestuje osem oblastí, ako žiť zmysluplný život a dosiahnuť celkovú rovnováhu a harmóniu. Sú akýmsi návodom pre morálku, etiku, vedenie seba samého a sebadisciplínu. Upriamujú pozornosť na zdravie, spiritualitu a na našu podstatu.

1. Jama

Prvý stupeň výcviku v joge tvoria mravné pravidlá. Etika a štandardy so zmyslom pre poctivosť, so zameraním sa na naše správanie v živote smerom k vokajšiemu svetu. V podstate hovoria: „Nerob druhým to, čo nechceš aby robili iní tebe“. Nenásilie (ahimsa), pravdivosť (satja), nekradnutie (astéja), zdržanlivosť (brahmačarja), nehromadenie (aparigraha).

2.NIJAMA

Druhý stupeň tvoria odporúčania ohľadne sebavýchovy a cieľavedomého duchovného rastu smerom k sebe samému. Sauča – čistota. Nereprezentuje iba čistotu tela, ale i duše. Odporúča zbaviť sa všetkých ťaživých a negatívnych myšlienok, predsudkov a emócií. Santóša – spokojnosť a vyrovnanie sa s osobným životom. Tapas – prísnosť voči sebe, sebaovládanie, ktoré vedie k pocitu radosti a víťazstva nad sebou. Svadhjája – sebapoznanie, štúdium vlastných životných situácií. Íšvarapranidhána – uctievane najvyššieho princípu. Predstavuje pokoru, rešpekt pred tým, čo nás prevyšuje. Či to nazveme zákonom prírody, vecami medzi zemou a nebom alebo Bohom – podľa vlastného vyznania a presvedčenia.

3. ÁSANA

Táto  časť je  tvorená pozíciami, asánami. Samotné fyzické cvičenie. Podľa filozofie jogy, telo je chrám ducha a starostlivosť o telo je dôležitá pre duchovný rast.  Prostredníctvom praxe asán, tvoríme zvyk a disciplínu, schopnosť sústrediť sa, pričom všetky tieto aspekty sú dôležité a nevyhnutné pre meditáciu. Vedieme sami seba, cez „fyzično“, spoznávame sa. Kopeme hlbšie do vlastnej podstaty, odhaľujeme vlastné slabiny. Budujeme nielen fyzicky zdravé telo, ale  čistíme si aj myseľ. Zisťujeme, prečo robíme to, čo robíme.

4. PRANAJÁMA

Štvrtá etapa znamená ovládanie dychu. Je tvorená viacerými dychovými technikami. Ich cieľom je predĺžiť dych, získať vládu nad procesom dýchania, a tak riadiť pránu (životnú energiu). Uznáva spojenie dychu, mysle a emócií.

5.PRATRJAHÁRA

Piata časť hovorí o odpútaní mysle od rušivých vplyvov. V dnešnej dobe plnej informácií,  podnetov a komunikácie je to zložité.  Tento zásadný krok nám pomôže uvedomiť si, že to podstatné nie je „tam vonku“, ale vo vnútri, v nás.  Prax pratjahára nám poskytuje príležitosť urobiť krok späť a pozrieť sa na seba. Toto odstúpenie nám umožňuje objektívne sledovať seba a stať sa „vedomím“ seba samého.

6. DHÁRANA

Tak ako každá etapa nás pripravuje na ďalšiu, pratjahára vytvára prostredie pre dháranu alebo koncentráciu. V praxi koncentrácie sa učíme, ako spomaliť proces myslenia, zúžiť naše sústredenie na jeden objekt: obraz alebo tiché opakovanie zvuku (mantra).

7. DHJÁNA

Meditácia, neprerušovaný tok koncentrácie. V tejto fáze sa myseľ upokojí a nehybne zostáva pri jednom predmete pozorovania.

8. SAMHÁDÍ

Zjednotenie mysle. Dokonalé pohrúženie, zjednotenie pozorovateľa a pozorovaného predmetu alebo kontemplácia. Toto je cieľ všetkých jóg.

Zmienené piliere jogy evokujú až ortodoxný filozofický prístup. Veď majorita z nás sa venuje joge len z radosti, lebo nás baví. Cítime sa po cvičení telesne aj duševne dobre. Mnohokrát odchádza aj  fyzická bolesť. Ostáva ľahká hlava a pocit šťastia, spokojnosti. V jednom smere je aj  pre nás „malých jogínov“  spis Jogasútry poučný. Už Ptaňdžáli sa v ňom zmieňuje, že úspech nie je na splátky, kedy najprv príde zisk a iba potom cvičenie. Zisk je výsledkom vlastného úsilia a nedá sa spoliehať na pomoc z vonkajšej strany.

Joga je ako umenie, treba ju robiť s ľahkosťou a hlavne od srdca. Vtedy narastá jej účinok. Uvoľňuje, ozdravuje a zanecháva blažený úsmev na perách.

Namasté.

Daniela Lászlová – TVOJA JOGA nielen YOGA