Väčšina ľudí považuje jógu stále za fyzické cvičenie, za spôsob, ako si oddýchnuť a možno trochu zjemnieť. Nie je to zlé. S akýmkoľvek zámerom robíte čokoľvek, o čom si myslíte, že jógou je, je to skvelé! Skúste však častejšie použiť jej nástroje na utíšenie mysle. Nazerajte na jogu ako celok, vrátane praktík, ktoré sa dejú vo vnútri. Meditácia a cesta k nej…

Meditácia: omyly súčasnej doby

Meditácia znamená viac ako len sedieť s vystretých chrbtom a zavretými očami. Meditácia totiž nie je činnosť vyjadrená slovesom, je to stav bytia, kvalita. V tomto stave nie je minulosť ani budúcnosť, iba prítomnosť.

Dnes často používame slovo meditácia ľahkovážne a nesprávne. Je to podmanivé slovíčko, ktorého skutočný význam z hľadiska jógy ostáva často nepochopený a cez vlastnú skúsenosť nedosiahnutý. Pod slovo skrývame rôzne činnosti, ktoré vlastne s jógovou meditáciou nemajú nič spoločné:

– „ meditujem nad problémom…“ – nie, iba uvažuješ.
– „ beh je moja meditácia…“ – nie, iba prepneš činnosť A za aktivitu B a mysli sa uľaví.
– „ meditujem…“ – a v skutočnosti vlastne po sediačky driemeš 🙂
– „ meditujem o predstave zeleného lesa a jasného svetla “ – používaš vizualizáciu, duševnú schopnosť vlastnú každému človeku. Vytváraš vnútorné obrazy a  pocity na úrovni zmyslového zážitku (napr.: pocit tepla, vidina svetla, vôňa kvetu), čim dosiahneš potrebný zámer ako uvoľnenie, radosť, spokojnosť. Krásna technika a veľmi nápomocná pre všetkých, ktorí hľadajú cestu navodenia príjemnej atmosféry a uvoľnenia.

Meditácia: Bhagavatgíta a Patandžali

Meditácia prekračuje hranice fyzického tela a mysle. Iba vtedy, keď prekročíme obmedzenú perspektívu svojho tela a mysle, dosiahneme novú dimenziu života. Keď sa identifikujeme ako telo, celý život sa týka iba prežitia. Keď sa identifikujeme ako myseľ, celá naša perspektíva je ohraničená s tým, s čím sa identifikujeme – vzdelanie, status, rodina, národnosť, viera…atď. Až keď sa oslobodíme od vlastnej mysle a prúdu myšlienok, budeme poznať dimenziu toho, čo existuje za hranicami.

Slovo meditácia (dhjána) nájdeme už v starom posvätnom hinduistickom texte v Bhagavadgíte, ktorá načrtáva štyri vetvy jogy (karma – cesta nezištnej činnosti v prospech ostatných; bhakti  – cesta milujúcej oddanosti k osobnému bohu; džňána – cesta poznania a sebarealizácie a dhjána). V texte sa opisuje Dhjána joga ako cesta meditácie.

Meditácia je tiež jedna časť Patandžaliho systému Osemstupňovej cesty jógy. Pataňdžali (2. storočie pred Kr.) bol indický filozof, zakladateľ a systematizátor staroindického filozofického učenia jogy. Osem stupňov jogy bol mestodicky usporiadaný do častí: 1. Jama (správne jednanie), 2. Nijama (duchovné hodnoty), 3. Ásana (fyzické držanie tela), 4. Pránajáma (kontrola dychu), 5. Pratjahára (ovládanie zmyslov), 6. Ddhárana (koncentrácia), 7. Dhjána (meditácia), 8. Samádhi (spojenie, realizácia, najvyššia realita).

Keď dochádza naraz k praktike koncentrácie, meditácie s poslednou ôsmou Samádhi tvoria spolu pevnú integráciu, zväzok Samyama, čo vedie k úplnému oddeleniu mysle od vonkajšieho sveta a hlbšiemu porozumeniu predmetu meditácie. Myseľ nie je vôbec rušená vonkajškom. V konečnej fáze meditácie jogín nevníma situáciu ako meditačnú prax, pretože je tak dokonale a úplne ponorený do meditatívneho stavu, že sa už od neho nevie oddeliť.

 

V stave dokonalosti, nazývanom Smádhí, je myseľ vďaka cvičeniu jogy celkom odpútaná od všetkých hmotných mentálnych činností. Túto dokonalosť charakterizuje schopnosť nazerať na svoje „ja“ prostredníctvom čistej mysle a žiť a tešiť sa vo vlastnom „ja“. V tomto radostnom stave prežíva človek neobmedzené transcendentálne šťastie poznané transcendentálnymi zmyslami. Keď človek dosiahne túto úroveň, nevzdiali sa už nikdy od pravdy a nemyslí si, že by mohol získať niečo cennejšie. V tomto stave ním nepohnú ani tie najväčšie ťažkosti. To je vskutku ozajstné oslobodenie sa od všetkých trápení pochádzajúcich zo styku s hmotou.
(Bhgavatgiíta, 6. kapitola, verš 20-23)

 

Ponz.: Poznatkov a prístupov k meditácii je nesmierne veľa. Už i v samotnej dávnej histórii boli rôzne pohľady na meditáciu práve podľa jednotlivých skúseností a neskôr interpretácii na úrovni intelektu. A tak tu máme prístup podľa Upanišád, podľa Védanty, Jogy...atď.  Každý ma svoj filozoficko - mystický prístup k pravde.

Meditácia: predpoklady k praxi

Miesto, čas a pripravenosť mysle

Mnohé staré texty popisujú skutočnosti, že pre účely meditácie je potrebné vhodné miesto bez rozptýlenia. Čas, kedy nás nikto a nič nebude vyrušovať, aby sa pozornosť mysle sa od cieľa meditácie nevzdialila. Vhodné miesto a čas sú veľmi dôležité predpoklady, no ešte dôležitejšia je pripravenosť mysle. Myseľ by mala byť po meditácii dychtivá a nemala by cítiť žiaden nátlak. Sadnúť si za účelom meditácie iba preto, že je to v našej dennej rutine nemá zmysel. Ako keby sme išli na obed bez pocitu hladu v poludnie len preto, že zvyčajne o 12-tej obedujeme. Nie čas, ale potreba je dôležitá. Ak myseľ nepociťuje potrebu meditovať, samotné miesto a čas nebudú veľmi prospešné. Väčšina ľudí má problémy získať akýkoľvek uspokojivý výsledok pri meditácii, pretože myseľ nie je pripravená.

neochvejnosť a rozhodnosť

Vynárajú sa otázky, na ktoré si môže každý odpovedať nezávisle z vlastného pohľadu. Prečo cítime potrebu meditovať? Ako sa má myseľ pripraviť? Ak by sme túto potrebu necítili, vôbec by sme sa k jóge neuchyľovali.  Vo svojich srdciach sme nejako cítili, že táto cesta je riešením. Každý má svoje osobné ťažkosti, spoločnost má kolektívne problémy, ľudstvo má globálne “prúsery”. Naše vedomie nás presvedčilo, aby sme akceptovali, že tento smer – cesta dovnútra,  je akýmsi duchovným liekom na aktuálne životné ťažkosti. Z vlastnej vôle sme akceptovali, že nakoniec nám nikto nemôže pomôcť, s výnimkou veľkého princípu, ktorý jóga považuje za konečnú realitu života.

Aj potreba, ktorá nás k meditácii privádza musí byť skutočná. Meditáciu treba vykonávať s neochvejnou rozhodnosťou a vierou, pretože myseľ je podvodník. Vždy nás oklame, lebo nemá kontinuitu nálad. Nálady mysle sa menia takmer každý deň. Raz je nespokojná, potom je spokojná. Nie je nič ťažšie, ako pochopiť našu myseľ. My sami sme si najväčšími ťažkosťami v živote.

Dlhá cesta k cieľu

Príprava na meditáciu bude pravdepodobne trvať dlhšie, než si pripúšťame. Darmo si povieme, „ idem meditovať.“ Nemusí to fungovať hneď. Je dôležité zistiť, či som na to pripravený? Aj Patandžáli odporúčal, že je lepšie stráviť dostatočný čas na porozumenie systému Osemstupňovej cesty jógy a zotrvať pri Pratjaháre -predchádzajúcej fáze, pred rozvojom Samyamy (koncentrácia + meditácia + realizácia). Každý stupeň sa prijíma až po predchádzajúcich cvičeniach, a teda zotrvanie v Pratjaháre je osožné pred koncentráciou mysle a následných hlbších cvičeniach.

 

India 2019: Izy, moja spriaznená duša z Holandska 🙂

 

Pratjahára: ťažký boj s našimi zmyslami

Pratjahára, znamená odtiahnutie mysle od rušivých vplyvov, ktoré pôsobia na telesné zmysly. Poskytuje bázu pre vyššie cvičenia jógy a je základom meditácie. Stiahnutie zmyslov má veľmi veľký význam. Päť zmyslov je pre bežného človeka päť komunikačných kanálov medzi svetom vonkajším a vnútorným. Sú medzi nami aj takí výnimoční jednotlivci, ktorí majú skryté dary. Vrodené Siddhis. Paranormálne schopnosti: videnia, senzibilné vnímania, vnuknutia, silnú intuíciu. My bežní ľudia, mimo mystického sveta, vyhodnocujeme čo očami vidíme, čo hmatom cítime, čo sluchom počujeme, jazykom ochutnáme a čuchom ovoniame. Dokonca aj v momente, keď nevystavujeme tvár slnku, si mozog dokáže zo spomienok zmyslového poznania vybaviť konkrétnu a dokonalú predstavu, aké je to, keď sa lúče opierajú o pokožku, teplo preniká do tela a svetelný kužeľ sa zrkadlí spoza zavretých viečok.

Kým sa k meditácii dostaneme, potrebujeme sa naučiť vynechať 5 zmyslov, ktoré skrz myseľ produkujú potreby, túžby, žiadostivosť.

Pratyahára nie je potlačenie túžob

Potláčať túžby vytvorené vďaka našim zmyslom skrz myseľ niekde do podvedomia nie je ani dobré ani zdravé. Videla som niektorých duchovných hľadačov východu, ktorí sa snažia vyhnúť túžbam tak, že robili všelijaké techniky, dokonca tvrdo asketicky trápili telo. Možno je to pre nich dobré, ale pre mnohých z nás to nerieši problém. Iba sa domnievam, že to nemôže znamenať Pratjhára podľa Patandžaliho skúsenosti. Takže namiesto toho, aby som robila čokoľvek v snahe vyhnúť sa pocitom a túžbam, som si dovolila cítiť svoje túžby  vedome ako celok. Nie ich skrývať, ale sledovať ich. Cítiť ich v mojom tele, v mojej mysli, v mojom energetickom poli. Vlastniť tento pocit túžby, ale nereagovať naň, neidentifikovať sa s ním, nesúdiť ho.

Keď som dovolila túžbe, aby bola v svetle môjho vedomia, stratila nado mnou moc. Mala som radosť  a slobodu, že som ich akceptovala a uznala. Už ma nijako nestrašili. Bola som akceptovaná sama sebou na úrovni všetkých zmyslov, bez seba posúdenia, čo vo mne vytvorilo mier a súcitnosť s ostatnými. Takže pre mňa Pratjahára nepotláča túžby, ktoré sú vyvolané zmyslami. Umožňuje ich akceptovať s plným uvedomením a rozpúšťa ich v rozľahlosti našeho bytia.

Na záver k téme

Meditácia a celý proces, ako sa k nej dostaneme je krásna v tom, že nám vlastne nemusí nič dať. Žiadne mystické zážitky, transcendentálne stavy. Stačí, ak zoberie napätie, strach, úzkosť, obavy.

Pochopiť obsah slov na rozumovej úrovni však neznamená porozumieť s plným vedomím a naozaj vedieť. Preto tak hlboká duchovná prax ako je meditácia by sa (podľa mňa) nemala nikdy učiť  z knihy. Tak ako sme každý jedinečný a rôzny, aj naše skúsenosti a cesty za meditáciou sú rôznorodé. Preto ak niekto radí o meditácii skrz svoju skúsenosť, je možné, že vy jeho skúsenosť mať nikdy nebudete, preto že jeho zážitky sú iné ako by boli vaše.

Ak má adept šťastie na sprievodcu (guru), ktorý mu cestu sprostredkuje, vysvetlí úskalia a objasní nástrahy, je to nádherné. Ale jogu vás nikto nenaučí. Jóga sa iba sprostredkúva a vy sa ju učíte sami cez seba.

Sprievodca/ učiteľ pri meditácii je ako lampáš na ceste tmavým lesom. Jeho svetlo dosvieti len na pár metrov pred vás. Ste to iba vy, kto kráčate a nesiete svetlo. Preto až vlastný zážitok, vlastná cesta a vlastná skúsenosť je to, čo vás posúva vpred. Ak učiteľa nemáte, neznamená, že sa na cestu nemôžete vybrať. V takom prípade je potrebné kráčať pomalšie, aby ste nezakopli a nespadli a nezastavili sa v domnienke, že ste už na konci v cieli.

 

Namasté

 

Daniela, TVOJA JOGA nielen YOGA

Meditácia pre začiatočníkov

 

 

Blog

Menu